Príliš milá na vlastnú škodu? Tridsiatnička odhaľuje, ako ju úprimnosť stála peniaze a rešpekt v práci

Zdieľanie detailov zo súkromného života na pracovisku sa môže zdať ako skvelý spôsob, ako si vybudovať priateľské vzťahy. Avšak pre tridsiatničku, ktorá sa rozhodla otvorene prehovoriť o svojich skúsenostiach, sa táto stratégia stala nočnou morou. Vo svojom úprimnom rozprávaní opisuje, ako ju prehnaná otvorenosť stála profesionálny rešpekt, tisíce eur na plate a dokonca ju uväznila v práci, z ktorej chcela dávno odísť.

„Pôsobím naivne a ľudia v práci ma neberú vážne,“ priznáva žena, ktorá opísala niekoľko incidentov, kedy doplatila na svoju dôverčivosť. Medzi najvýraznejšie patrí situácia, kedy kolegyni prezradila presnú sumu svojho zvýšenia platu, zatiaľ čo druhá strana si svoje informácie nechala pre seba. Ešte bolestivejšia bola manipulácia zo strany blízkeho kolegu, ktorý ju presvedčil, aby neodchádzala z firmy, hoci sám potajomky pripravoval svoj vlastný odchod.

Read nextTajomstvá na stole: Prečo vás prílišná otvorenosť v kancelárii môže pripraviť o povýšenie

Reakcie na jej príbeh odhalili dva výrazné prúdy názorov na to, ako sa s takouto situáciou vyrovnať. Prvá skupina odborníkov na osobný rozvoj tvrdí, že cieľom by nemalo byť potlačenie prirodzenej zvedavosti a optimizmu. „Zvedavosť a hravosť sú krásne vlastnosti, netreba ich ničiť. Čo však musíte urobiť, je naučiť sa hovoriť 'nie' bez toho, aby ste sa okamžite začali ospravedlňovať,“ uviedol jeden z komentujúcich. Podľa tohto tábora je kľúčom vybudovanie zdravého skepticizmu – nepredpokladať dobré úmysly len preto, že je niekto milý.

Na druhej strane stoja zástancovia radikálnejších riešení. Tí tvrdia, že v dravom korporátnom prostredí jemné hranice nestačia. „Mám len 152 centimetrov a musela som vynaložiť obrovské úsilie, aby ma ľudia brali vážne. Riešením bol prísne profesionálny šatník, sebavedomé držanie tela, priamy očný kontakt a absolútny zákaz zdieľania osobných pocitov,“ podelila sa o svoju skúsenosť ďalšia žena.

Zaujímavým zvratom v celom príbehu je uvedomenie si, že prostredie, v ktorom sa pohybujeme, formuje naše správanie. Autorka príbehu sa preto rozhodla pre zásadný krok: hľadá ľudí, ktorí sú rovnako cieľavedomí a chcú spoločne vytvoriť týždenný systém vzájomnej kontroly a zodpovednosti. Podľa nej je práve absencia ambicióznych ľudí v jej okolí dôvodom, prečo stagnuje.

Ako presne si nastaviť hranice a nestratiť pritom samu seba? Naši hostitelia sa v najnovšej epizóde podcastu podrobne pozreli na tieto dve stratégie a hľadali odpoveď na otázku, či v práci naozaj musíme nosiť chladnú masku, aby sme uspeli.