Plačem pri diskusiách, pretože som sa otvoril – a to nie je slabosť

Dnes povedzme niečo dôležité: niektorí ľudia plaču, keď hovoria o ťažkostiach – a to neznamená, že sú slabí.

Pánovi (27) sa príbeh začal takto: Päť rokov s partnerom – a všetko bolo dobré. Až do tohto roka.

Read nextKoniec ustupovania! Ako prestať zachraňovať reputáciu druhých na úkor vlastnej kariéry

Stalo sa niečo, čo ho zaskočilo. Keď hovorili o problémoch, začal plakať. A nikdy nepovedal, prečo.

Plakal, keď partner povedal, že sa cíti zranený. Plakal, keď sa snažil povedať pravdu. Plakal – bez dôvodu.

A partner povedal niečo, čo mu ostalo v hlave: Bál sa povedať mi ľahšie veci, lebo vie, že sa rozplačem a potom bude plakať aj on.

Ale nie je to manipulácia. Je to čokoľvek?

Jeden človek mu povedal: To nie je slabosť. To je telo, ktoré sa snaží reagovať na emócie.

A keď sa snažíte zabrániť plaču, stane sa to horšie. Áno – ale to nie je problém.

Plač je dýchací otvor. Je to spôsob, ako sa telo uvoľní.

A niekedy to nie je o tom, že by ste chceli zabrániť – je to o tom, že by ste chceli mať istotu, že sa cítite bezpečne.

Teraz vie: To nie je o tom, že sa zmenil. Je to o tom, že sa otvoril.

Dnes povedzme niečo ďalšie: niektorí ľudia sa snažia byť silní. A niekedy to nie je o tom, že by boli nebezpeční – je to o tom, že sa snažia.

No, čo ak je tiež príbeh o úspechu? Niekto povedal: Dnes ráno som sa podíval na váhu – a bola pod 100 kg.

To je veľký deň.

Zistite, ako sa to podarilo – a čo to znamená pre vašu cestu – v dnesešom vydaní Bod Zlomu.