„Platím, platím a niekedy nepočujem ani ďakujem“: Dobre zarábajúci tridsiatnik odhalil temnú matematiku randenia

Má tridsaťšesť rokov, žije vo veľkom meste a zarába dosť na to, aby ho žiadna večera nemohla položiť. Napriek tomu priznáva niečo, čo si väčšina mužov necháva pre seba: randenie ho prestáva baviť. Nie kvôli zlým rande. Kvôli účtom.

Po rozchode koncom minulého roka sa po pár mesiacoch vrátil do sveta zoznamovania. Stretáva ženy od konca dvadsiatky po tridsiatku, z najrôznejších profesií — a niektoré z nich podľa neho zarábajú viac ako on sám.

Read nextPožiadal ju o vzťah, no jej slzy a panika všetko zničili: Teraz chce svoju ponuku vziať späť!

Typické rande? Drinky alebo večera vo večerných hodinách pracovného týždňa, pretože víkendy si ženy podľa jeho slov strážia na priateľky a oddych. Káva teda nepripadá do úvahy — kaviarne večer zatvárajú a nikto nechce pôsobiť lacno. Výsledok: minimálne päťdesiat dolárov z jeho vrecka. Zakaždým. Bez výnimky.

A potom príde moment, ktorý ho ničí najviac. Účet dorazí na stôl — a nič. Žiadne siahnutie po kabelke. Žiadne zdvorilostné „rozdelíme sa?“. Podľa jeho slov niekedy nepríde ani obyčajné poďakovanie za večeru. A to ani po treťom rande s tou istou ženou.

„Keby bolo delenie účtov normálne, platím si svoje a je mi to jedno,“ vysvetľuje. Problém nie je suma, ale samozrejmosť. Priznáva, že stráca chuť skúšať zaujímavé reštaurácie a bary, lebo dopredu vie, ako sa večer skončí — jeho kartou na terminále. Sám seba pritom nepovažuje za lakomca. Nechce prestať platiť. Chce prestať mať pocit, že je bankomat s konverzačnými schopnosťami.

Riešenie sa zdá jednoduché: navrhnúť rozdelenie účtu. Lenže keď sa spýtal kamarátok — rozumných žien s výbornými platmi — dostal studenú sprchu. Na začiatku vzťahu by to vraj vnímali negatívne aj ony.

Ten paradox ho zaráža najviac: tie isté ženy, ktoré zarábajú nadpriemerne a považujú sa za moderné, by muža žiadajúceho férové delenie ticho odpísali. Rovnosť áno — ale akosi až od druhého mesiaca vzťahu.

Internet sa nad jeho spoveďou rozdelil na dva nezmieriteľné tábory.

Your brand, right here.Reach story-obsessed listeners in 45+ languages → advertise on Avonetics

Prvý tábor mu odkazuje: prestaň sa sťažovať a prevezmi kontrolu. Jeden komentujúci povedal, že existujú len dve možnosti — randiť iba so ženami, za ktoré platí s radosťou, alebo vopred oznámiť, že chce účty deliť. Ďalší argumentoval, že prechádzka v parku nestojí nič a funguje ako „skvelý filter na princezné“. Iná žena opísala vlastné pravidlá: keď on trvá na večeri, ona trvá na prepitnom, keď on zaplatí aktivitu, ona kupuje drinky — a lacné prvé rande je pre ňu samozrejmosť. A jeden hlas udrel priamo na psychiku: „Sám tvrdíš, že ťa to finančne nebolí. Tak si zisti, prečo ťa to v skutočnosti tak žerie.“

Druhý tábor je brutálne pragmatický. „Je to proste cena za to, že si chlap, kamoš,“ napísal jeden komentujúci. Iný pridal, že mnohé ženy chcú tradičných mužov a platenie je konkurenčná výhoda oproti mužom, ktorí chcú deliť. Najsilnejší argument priniesla štyridsaťdvaročná žena: za celé desaťročia randenia — od kávy po michelinskú večeru za päťsto — ju o rozdelenie účtu nepožiadal ani jeden muž. Ani raz.

Medzi tým zazneli aj tvrdšie rady: randiť menej a len so ženami, ktoré ho naozaj zaujímajú, vyhýbať sa výrazne mladším, alebo skúsiť jednoducho neplatiť a brať odpadnuté záujemkyne ako prirodzený výber. Jedna komentujúca dokonca naznačila, že ženy nechávajú mužov platiť zámerne — je to test, ktorý odfiltruje vlažných.

Otázka, ktorá ostáva visieť vo vzduchu, je nepríjemne univerzálna: je platenie na rande prejav galantnosti, nevyhnutné vstupné do moderného randenia — alebo tichý test, v ktorom muži neplatia len kartou, ale aj vlastným nadšením?

Moderátori šou Srdcový Skrat si tento príbeh zobrali na paškál a rozobrali ho do poslednej položky na účtenke — vypočujte si, na koho stranu sa postavili.