Jedného dňa pri regáli s chlebom zistil, že nevie, kto je: Príbeh muža, ktorého vysokofunkčná úzkosť priviedla k náhlemu vypnutiu mozgu
Jedného dňa pri regáli s chlebom zistil, že nevie, kto je: Príbeh muža, ktorého vysokofunkčná úzkosť priviedla k náhlemu vypnutiu mozgu · Avonetics
Na prvý pohľad mal všetko pod kontrolou. Tridsaťdvaročný manažér pracoval šesťdesiat hodín týždenne, pravidelne športoval a udržiaval obraz človeka, ktorý zvládne akýkoľvek tlak. Vo vnútri však už mesiace bojoval s neutíchajúcim hlasom, ktorý mu vravel, že stále robí primálo. Vysokofunkčná úzkosť sa stala jeho motorom, ale aj tichým jedom.
Všetko sa zmenilo v jedno úplne obyčajné utorkové popoludnie. Po náročnom dni v práci vošiel do miestnych potravín, aby kúpil základné potraviny. Pri stojane s pečivom sa však stalo niečo, s čím nepočíta ani ten najlepší plánovač. Zvuky obchodu sa náhle stlmili, akoby niekto otočil gombíkom hlasitosti, svetlá nad hlavou začali nepríjemne pichať do očí a trojrozmerný svet okolo neho sploštil do podivnej kulisy.
Read nextDilema za 400 eur: Oplatí sa riskovať 80-minútový prestup a posledný rad v lietadle?
Pozeral sa na regál s chlebom a zistil, že nedokáže urobiť jednoduché rozhodnutie. Následne si nevedel spomenúť na PIN kód k vlastnej platobnej karte. Neprišiel žiadny klasický panický záchvat so zrýchleným dychom či bušením srdca. Namiesto toho nastúpil pocit úplného odpojenia od vlastného tela a reality – stav známy ako derealizácia.
Odborníci vysvetľujú, že pri dlhodobom preťažení a ignorovaní stresových signálov môže nervový systém aktivovať takzvaný obranný reflex zamrznutia. Keď mozog vyhodnotí, že úroveň úzkosti je dlhodobo neúnosná, obrazne povedané vyhodí poistky. Derealizácia tak nie je trvalým šialenstvom, ale extrémny bezpečnostný mechanizmus, ktorým sa mozog chráni pred úplným zrútením.
Your brand, right here.Reach story-obsessed listeners in 45+ languages → advertise on AvoneticsPríbeh vyvolal na internete obrovskú vlnu rezonancie. Jeden z diskutujúcich poznamenal, že presne takýto moment zažil po dvoch rokoch bez dovolenky, keď zničoho nic nevedel otočiť kľúčom vo vlastných dverách. Ďalší zdôraznil, že najnebezpečnejšia na vysokofunkčnej úzkosti je práve skutočnosť, že okolie človeka vníma ako nezničiteľného stroja, čo mu znemožňuje včas požiadať o pomoc.
Diskusie sa rozchádzajú v tom, ako na takýto kolaps reagovať. Kým časť ľudí presadzuje okamžitú výpoveď a kompletnú zmenu životného štýlu, iní varujú, že stratenie všetkých zabehaných istôt môže úzkostné stavy ešte zhoršiť. Zhodujú sa však v jednom: návrat do normálu nie je možný bez toho, aby človek predefinoval svoj vzťah k výkonu a vlastnej sebahodnote.
Hostia v najnovšej epizóde podcastu V Hlave podrobne rozoberajú tento príbeh a analyzujú, prečo nás vlastná myseľ dokáže takto nečakane zastaviť.
